Kvasný Průmysl, 1981 (roč. 27), číslo 6


Příspěvek k řešení problému filtrovatelnosti piva v praxi.Recenzovaný článek

J. VOBORSKÝ

Kvasny Prum. 1981; 27(6): 121-125 | DOI: 10.18832/kp1981021  

Příčiny filtračních potíží v praxi, metodický postup při jejich identifikaci. Příklad řešení konkrétního případu. Opatření k zlepšení filtrovatelnosti piva - úprava výrobního postupu, aplikace Bauereienzymu firmy Prowiko - NDR při hlavním kvašení nebo při sudování v množství 0,5-1,0-2,0 g/hl. Zlepšení filtrovatelnosti piva na konci dokvašování v tlakovém nárůstu a v čirosti dávkou 0,5 g/hl enzymového preparátu bez vlivu na senzorické vlastnosti piva.

Laboratorní výzkum rmutovacího procesu.Recenzovaný článek

G. ARNDT, L. LINKE

Kvasny Prum. 1981; 27(6): 125-129 | DOI: 10.18832/kp1981022  

V článku jsou uvedeny výsledky experimentální práce, provedené na modelu varny Apparatenbau, Nordhausen (měřítko zmenšení 1 : 17). Sledován vliv frekvence otáčení míchadla na obsah extraktu, aminodusíku a celkového dusíku a viskozitu, hodnotu pH a barvu sladiny, získané ze surogovaných sladů, mletých na různou hrubost. Optimální frekvence třílopatkového míchadla o průměru 76 mmse pohybovala v rozsahu 500-600 min-1.

Príčiny, pôvodcovia a prevencia birzovatenia hroznových vín.Recenzovaný článek

E. MINÁRIK

Kvasny Prum. 1981; 27(6): 129-133 | DOI: 10.18832/kp1981023  

Uvádzajú sa výsledky dlhoročného štúdia ekológie kožkotvorných kvasiniek a kvasinkových mikroorganizmov hroznových vín V ČSSR. K najčastejším pôvodcom birzovatenia vína patria aspórogenné druhy Candida vini a C. zeylanoides a spórogenné Pichia membranaefaciens. K sprievodným pôvodcom birzovatenia možno počítať ešte C. krusei, H. anomala var. anomala a P. fermentans. Popisujú sa najdôležitejšie vlastnosti týchto kvasiniek a vyvodzujú technologické dôsledky spojené s prevenciou vzniku birzy na vínach.

Refraktometrické stanovenie etanolu a extraktu vo vínach.Recenzovaný článek

V. ŠVEC

Kvasny Prum. 1981; 27(6): 133-135 | DOI: 10.18832/kp1981024  

Refraktometrické stanovenie etanolu je založené na stanovení hustoty a indexu lomu vína. Z týchto dvoch fyzikálných konštánt, ktoré sú vzájomne funkčne závislé, možno určiť výpočtom alebo podľa tabuliek obsah etanolu a celkového extraktu vo víne. Za použitia presného retraktometru sa dosiahne presnosť pyknometrickej metódy za polovičnú dobu stanovenia. Za použitia menej presných refraktometrov a prípadne hustomerov sa doba stanovenia skráti, no získané výsledky sú len orientačné.